Články, articles... 
Tristerix aphyllus.
Je označovaný ako čílske imelo. V našom okolí sa stretneme s jeho blízkym príbudzným – imelom bielym. Imelo biele (Viscum album ) je rastlina z čeľade santalovité (v minulosti z čeľade imelovité) cudzopasiaca na stromoch. Hostiteľské stromy však nepoškodzuje. Tristerix aphyllus je na pohľad velmi zaujímavý a svojimi kvetmi na kaktusoch zmiatol mnoho laikov. Tristerix aphyllus rastie hlavne v Chile a parazituje na kaktusoch. Parazituje hlavne na Echinopsis chilensis, Eulychnia acida, Copiapoa coguibana, Opuntia miguelii a na iných. Už na prvý pohľad zaujme svojim vzhľadom. Kvety červenej farby a parazitický spôsob života je veľmi zaujímavý. Rastlina sa množí nasledujúcim spôsobom. Červené kvety plné nektáru lákajú hmyz a hlavne kolibríky, ktoré sa postarajú o opelenie. Rastlina vytvára lepkavé, guľovité plody zo semenom. O rozšírenie semien sa postarajú vtáci ktoré ich konzumujú a roznesú do okolia. Z vtákov je to napr. endemický čílsky drozd mnohohlasý Mimus tenca. Semená vo vhodných podmienkach začnú klíčiť a premenný korienok za pomoci lepkavých prísaviek – haustórií vnikne do hostiteľskej rastliny. Premenný korienok je schopný sa uchytiť a prerásť cez epidermis, prípadne areolu hostitela, kaktusu. Premenné korienky vnikajú do cievnych zväzkov hostiteľa, odkiaľ parazit čerpá organické aj anorganické živiny. V juvenilnom štádiu vývoja Tristerix aphyllus prerastie krížom krážom telo kaktusu. V priaznivých podmienkach pokračuje v raste až z tela hostitela prerastie na povrch. Proces fotosyntézy prebieha v chloroplastoch, kde sa na membránach tylakoidov nachádza chlorofyl ktorý označujeme ako asimilačné farbivo. Okrem chlorofylu, ktorý je u Tristerix aphyllus redukovaný, sa fotosyntézy zúčastňujú aj iné farbivá ako napríklad karotenoidy. Tie spôsobujú charakteristické červené sfarbenie. Hlavným asimilačným farbivom u parazita aj keď silne redukovaným je chlorofyl, ktorý ako jediný má schopnosť absorbovať dopadajúci fotón.. Ostatné asimilačné farbivá sú pomocné. Tvoria akúsi "sieť", do ktorej zachytávajú dopadajúce fotóny.
Faktory ovplyvňujúce fotosyntézu :
Vlnová dĺžka a intenzita svetla. Najvýhodnejšou zložkou svetla pre fotosyntézu je červené a modrofialové svetlo. Rastlina dokáže zo svetla, čo na ňu dopadne využiť asi 2%. Ostatné svetlo sa odráža, alebo prepúšťa. Pri zvyšovaní intenzity svetla fotosyntéza stúpa, ale zvyšovanie nad určitú hranicu ďalšie zvyšovanie fotosyntézy už neprináša.
Oxid uhličitý. Z jedného gramu oxidu uhličitého sa vytvorí asi 0,5 g sušiny. V atmosfére je koncentrácia CO2 0,03%. Veľké zvýšenie, alebo zníženie koncentrácie spomaľuje až zastavuje fotosyntézu, menšie zmeny ju neovplyvňujú.
Teplota. Teplota ovplyvňuje fotosyntézu výrazne. Optimálna teplota sa u rôznych druhov rastlín pohybuje okolo 25° - 30°C. U väčšiny rastlín prebieha fotosyntéza v rozmedzí 0° - 40°C.
Voda. Voda je materiálom na fotolýzu vodu. Ak je v rastline nedostatok vody, zatvoria sa prieduchy, ktorými do rastliny vniká CO2 a spomalí sa fotosyntéza.
Na povrchu hostitela Tristerix aphyllus vytvára trsy s kvetenstvom a vývojový cyklus sa zopakuje. Hostiteľ sa činnosti parazita bráni tvorbou fenolov. Tristerix aphyllus sa napriek obranným reakciám hostitela dokáže prispôsobiť a vegetovať. Schopnosť Tristerix aphyllus úspešne parazitovať a množiť sa je závislé na kondícii hostiteľskej rastliny. Spravidla sú postihnuté hostitelské rastliny na vrchole vegetačného vývoja. Lokality rozšírenie Tristerix aphyllus sú v príčinnej súvislosti s veľkosťou populácie prenášačov – vtákov a pod. Po napadnutí hostitela - kaktusu dochádza po niekoľkých rokoch k rozšíreniu kolónie parazita do tej miery že hostiteľská rastlina nestačí produkovať potrebné množstvo živín a hynie. Rýchlosť tohoto procesu je závislá od podmienok na lokalite a rozsahu poškodenia. Na obrázku vidíme všetky vývojové štádiá Tristerix aphyllus. Napriek svojmu exotickému zjavu a kráse kvetov je vážnym problémom pre populáciu kaktusov juhoamerického kontinentu.
Autor kresieb - Ján Baran.
Článok vznikol na základe poznatkov a rozhovoru s In.J.Odehnalom z KK Brno účastníkom viacerých expedícií na lokalitách a poznatkov z free web. stránok.
Moneilema gigas.
Moneilemia gigas Le Conte 1873, je zaradený v ríši Animalia-živočíchy, kmeň Atropoda-členovci, trieda Insecta-hmyz, rad Coleoptera-chrobáky, čeľaď Cerambycidae-tesáriky. Je rozšírený na juhozápade USA, západnej časti Mexika, Baja California. Dosahuje veľkosť 30 až 35.mm a má čierne zafarbenie. Spomeniem tiež ďalších zástupcov a to Moneilema armata, či Moneilema semipunctatum a iné, ktoré sa navzájom líšia v malých pre laika na prvý pohlad nepostrehnuteľných detajloch. Tesáriky považujem za jedny najkrajších chrobákov vôbec. Ako malý chlapec som obdivoval neuveriteľnú krásu tesárika alpského, či tesárika obrovského. Obdiv k nim zostáva trvalý. Tesárik obrovský, až šesť centimetrov veľký kolos s dlhatánskymi tykadlami neponechá nikoho na pochybách, že je to vzácny klenot našej prírody. Tesárikov je obrovské množstvo a sú prakticky rozšírené po celom svete. Dnes keď sa venujem pestovaniu kaktusov a sukulentov som sa znova stretol pri štúdiu s jedným z týchto klenotov. Jedná sa o tesárika Moneilema gigas alias Cactus Long-horned Beetles. Zaujal ma ihneď pri pohľade na jeho krásu vynímajúcu sa na opuncii. Jeho život je úzko zviazaný s kaktusmi juhozápadu USA. Bizardné, váhave pohyby ktorými sa prediera cez dlhé tŕne opuncií sú úžasné. Pripomína akýsi malý tank jemne sa valiaci po povrchu kaktusu. Váhavé prenášanie hmotnosti a overovanie si pozície za pomoci dlhých tykadiel evokuje myšlienku o mimozemšťanovi. No nie po celý jeho život je naň vábny pohľad. V larvárnom štádiu je to biela tlstá, nevzhľadná prevaľujúca sa živočíšna hmota požierajúca kaktusy, zanechávajúca za sebou katastrofálnu devastáciu. Už pri čítaní popisu môže prísť slabším jedincom nevoľno. Ale to je zákon prírody. O to nádhernejší je záver jeho premeny. Antracitovo zafarbený povrch tela, dlhé čierne tikadlá prerušené bielym sfarbením . Na kresbe si ho môžete prehliadnuť v plnej kráse.
Ploštica - škodca kaktusov. /Chelinidea vittigera /
V dnešnej dobe málo kto už vie čo je to ploštica. Sú rôzne druhy. Poznáme dravé druhy ploštíc, ktoré napádajú iný hmyz, ba dokonca cicajú ľudskú krv. Sú aj také, ktoré sa špecializujú na rastliny. S jednou plošticou ktorá sa špecializuje na kaktusy sa bližšie zoznámime.
Je ňou druh Chelinidea vittigera, nazývaná tiež „Cactus Coreid“. Nájdeme ju v USA od Kalifornie, cez Virginiu, na severe Montany v Koloráde a smerom na juh aj v severnej časti Mexika. Živia sa cicaním rastlinných štiav kaktusov. Boli nájdené na kaktusoch Opuntia, Cleistocactus, Echinocactus, Ferocactus, Echinocereus a Stenocactus. Táto ploštica nie je prieberčivá a pri premnožení je významným škodcom na lokalitách s výskytom kaktusov.
Chelinidea vittigera
Dospelý jedinec má dĺžku 10 - 13,5 mm, šírku cez pronotum 4 až 5 mm. Má nápadný žltý pruh na hlave, takmer žlté pronotum so žltými žilkami, často má aj nazelenalý nádych a je tmavšia ako bazálna časť. Čierny priečny pruh je takmer vždy prítomný pri základe pronotum. Tykadlá sú mierne sploštené s tromi článkami (tiež prítomný u starších nýmf). Celkovou charakteristikou Chelinidea vittigera je lysý vzhľad. Samička kladie prvé vajíčka už v marci na spodnú stranu tŕňov v rade a v priebehu roka periodicky po 2 až 3 mesiacoch. Počas roka tak na napadnutom kaktuse nájdeme rôzne vývojové štádia nýmf a dospelých jedincov, ktorých dĺžka života je asi 9 až 12 mesiacov. Nymfy majú červenú, zelenú až hnedú farbu. Majú tvar slzy a sú podobné miniatúrnym žiarovkám. Počas života Chelinidea vittigera všetky vývojové štádiá nabodávajú kaktus a cicajú rastlinnú šťavu. Poškodením povrchu kaktusu a otvorenými ranami dochádza k následnému napadnutiu pliesňami, hnilobou,baktériami a vírusmi. Napadnutá epidermis má v okolí vpichu charakteristické chlorotické prstencovité mapy. Tieto sekundárne infekcie majú pre kaktusy fatálne následky. Obranné mechanizmy prírody za pomoci iného hmyzu, ktorý napáda a likviduje populáciu Chelinidea vittigera našťastie napomáhajú udržať rovnovážny stav .
Autor kresieb - Ján Baran.
Články vznikli na základe poznatkov z free web. stránok a učebníc pre stredné školy.